RECENZIA na knihu: Sirota Podhradských od Terézie Vansovej
Veľmi som sa tešila na tento príbeh.
Už som potrebovala zmenu od roman/tasy, ktoré bežne čítam.
Na moje prekvapenie to zas až taký veľký “odklon” od témy ani nebol
…a predsa len bol :)
Sirota Podhradských vyšla pred 137 rokmi. Je prvý slovenský ženský román a zároveň autorkin najúspešnejší.
Niet sa čomu čudovať.
O čom zhruba je?
Violin otec zomrel, neprávom obvinený z podpaľačstva. Zatiaľ čo on umieral pri požiari, ľudia mu vyrabovali dom a to aj s cennými listinami, ktoré odkazovali majetok Viole.
Zostala tak chudobná sirôtka, o ktorú sa sľúbil postarať starý kamarát jej otca - Lazár Vilinský, ktorý mu “dlhoval”. U neho musela Viola zostať buď dovtedy, kým nedovrší 21 rokov alebo kým sa nevydá za jedného z jeho dvoch synov.
Reálne ma príbeh veľmi dobré základy, aby dokázal osloviť ženy i v dnešnej dobe. Pokojne si ho dokážem predstaviť v zmodernizovanej verzii, kde by som spomenula napr. enemies to lovers, silnú ženskú hrdinku či milostný trojuholník.
Lenže ak by sa stratil práve ten Vansovej “starý jazyk”, už by to prestalo byť ono.
Čakala som, že možno práve ten štýl spôsobí, že sa dielo bude ťažšie čítať a chápať, no bola som prekvapená, ako rýchlo sa doň ponoríte. Dokonca by som povedala, že dokonale umocňoval emócie.
Od prvotného smútku a hnevu kvôli krutosti vtedajšej spoločnosti až po čaro Violinej milej, pracovitej a spravodlivej duše, ktorú si uchovala napriek bolestivej krivde.
Viete, že sa verilo, že autorka napísala toto dielo ako plagiát iných diel vtedajších zahraničných autoriek?
Aj tak si viem predstaviť, akú odvahu si vyžadovalo vydať toto dielo.
Anotácia bola od tej doby už trochu upravená, pretože vďaka starej ste okamžite vedeli, za koho sa Viola napokon vydá, ale pri najnovšej som to netušila ani za polovicou knihy.
Možno preto, že sa tí dvaja ledva rozprávali?
Ich vzťah bol založený skôr na pohľadoch, predsudkoch, rečiach iných. V modernej romanci by scéna, kde si “odrazu vyznali nehynúcu lásku” určite neprešla, ale tu? Proste je cítiť, že takto to kedysi chodilo.






Komentáre
Zverejnenie komentára